Druhá svadba

S Brianom a Ivanou sme sa poznali len z videnia, vídali sme sa na slávnostných omšiach, ktoré som raz za čas fotil. Ich pôvodnému fotografovi do toho niečo prišlo, a tak sa obrátili na mňa. Moje fotky sa im páčili a ja som rád prijal pozvanie. Bola to pre mňa pomerne veľká výzva, pretože som si myslel, že prvé svadby budem fotiť výhradne pre rodinu a blízkych.

V piatok večer som chystal techniku. Čistenie foťákov, objektívov, dobíjanie batérii, kontrola bleskov, popri tom žehlenie košele a čistenie topánok. Odhadoval som to na polhodinku no motkal som sa asi 2 hodiny :). Ráno som vstával o piatej, všetko bolo pekne pripravené, takže som sa len obliekol a vyštartoval na cestu. S nevestou sme sa stretli v Humennom pred Tescom, odtiaľ sme šli do hotela, kde som mal rezervovanú izbu. Priznám sa, že sám som bol v hoteli ubytovaný po prvýkrát a ani som poriadne nevedel, ako sa dostať do izby. Ale naučil som sa a nabudúce už budem vediet :). Ja viem, pre skúsených svetobežníkov to asi znie trápne, ale píšem tento článok skôr pre začiatočníkov, alebo pre ľudí, ktorí uvažujú, že by sa na fotenie dali. Človek sa dostane do situácií, kde by chcel pôsobiť ako profesionál, ale o to milšie je, ak zbadáte, že podobné problémy majú aj iní. Je to také zbližujúce :).

V kaderníctve sme museli chvíľku počkať, kým sme sa dostali na rad. S nevestou sme si vykali, ale zrazu sme sa dostali k témam, ako sa spoznala s Brianom a ako som sa ja spoznal s mojou manželkou Veronikou. Zbližujúce. Počas česania som fotil veľa, až mi kaderníčka povedala, že by som si mal oddýchnuť :). Ja to však robím úmyselne, aby ma začali ignorovať a aby bol každý sám sebou.

8_10_14_54_0034

Musel som zachytiť aj detail – nevesta mala venček zo živých kvetov.

8_09_34_00_0010

Cestou z kaderníctva sme sa zastavili v déemke kúpiť rúž. Nevesta so závojom vo vlasoch ide kupovať rúž s fotografom, nie je to milé? Keď mi povedala, že pôsobím ukľudňujúco, tak som sa ukľudnil aj ja :). Svetobežníci, spomeňte si na vaše začiatky, aká to je zodpovednosť, byť s prakticky neznámymi ľuďmi od rána do rána a dať im pamiatku na celý život. Vy ste tí, ktorí vyberú, ktorý moment zachytíte, z akého uhla, čo všetko a kto každý bude v zábere… Vy im dáte buď fotky baviacich sa hostí, úprimných úsmevov a sršiacej lásky alebo len nejaké nezainteresované cvaknutia a osvedčené pózy ako cez kopírak.

Ako to na svadbách chodí, keď sa bolo treba presunúť do rodného domu nevesty na obliekanie, zistilo sa, že nie je auto. Tak som ponúkol svoje služby a viezol som snúbencov a ich svedkov. Ktosi navrhol, aby sme čas využili modlitbou – zrazu sa celé auto modlilo za manželov. A to bola sila. Jednak vnímať, že im nejde len o svetskú pompu a divadlo ale aj o pomoc a požehnanie zhora; a jednak byť toho súčasťou a modliť sa za nich. Fotograf sa modlí za manželov O:). Doma u nevesty vládol celkom ruch. Kým sa ona obliekala, fotil som prípravy ženícha. Pekne mu v tom pomáhal jeho priateľ a svedok Michael. To je radosť fotiť takú úprimnú veselosť.Viete, ženích je veľmi usmievavý a príjemný, žiadny stres ani strnulosť.

8_12_36_48_0085

Podarila sa aj pekná fotka, keď sa navzájom zbadali s nevestou. Nič sme nestrojili, žiadne statívy s bleskami, vôbec na to nebol čas a ani oni ani ja by sme o to nestáli.

8_12_59_33_0273

Odfotil som aj pár obligátnych záberov viazania šnúrovačky. Píšem obligátnych, pretože toto sa fotí asi na väčšine svadieb a niekomu to príde opozerané. Na druhej strane, čo iné sa má na svadbe fotiť? Fotograf chce zachytiť atmosféru toho dňa, a obliekanie k tomu patrí. Inými slovami, na rôznych svadbách vznikne množsto podobných záberov (líčenie, česanie, obliekanie, obúvanie, šnúrovanie, …), ale pritom každý pár a prostredie sú jedinečné. A hoci pre nezainteresovaného diváka to môže byť predvídateľné, hodnotu majú jedinečné výrazy a postoje. Kto je na to vnímavý, podvedome odfiltruje nedokonalosti prostredia, svetla, kompozície a dokáže oceniť ten náboj a jedinečnosť vzájomnej interakcie.

Na záver nasledovalo požehnanie s chlebom. Zdá sa mi, že požehnanie nevesty patrí medzi top 5 záberov z celej svadby. Zvlášť pre veriacich ľudí je tento moment veľmi dôležitý.

8_13_11_11_0129

Do kostola som už cestoval len som svedkom Michaelom. Oprášil som svoju angličtinu a podozvedal som sa zaújimavosti o živote v USA. Viete, ja vôbec nechcem riešiť teórie o tom, aká je Amerika zlá alebo Rusko dobré (v poslednej dobe o tom počuť akosi veľa). Ja som sa rozprával s jedným konkrétnym Američanom a bolo to pre mňa veľmi vzácne.

V chráme som sa prvýkrát stretol s chlapcami kameramanmi. Musím spoluprácu s nimi pochváliť. Väčšinou čítam a raz som aj zažil, ako si kameramani a fotografi lezú do záberov a jedni bojujú proti druhým, dokonca sa hádajú pred svadobnými hosťami. Tu to tak nebolo. Obrad bol pekný. Čo pekný, krásny. Kráľovské koruny, spoločné modlitby, požehnanie, dala sa vnímať tá posvätnosť.

8_14_22_06_0259

Počas obradu bol čas pofotiť aj hostí, detičky, detaily aj celok.

8_14_06_57_0241

Po obrade nasledovali gratulácie, ktoré sa nefotia ľahko, pretože ľudia sa pohybuju rôzne, jedni odchádzaju tým smerom, iní oným, niekto sa postaví rovno pred objektív, niekto zacloní mladomanželov, no zas niečo výjde aj celkom pekne. Tieto fotky však nie sú nosné a zdá sa mi, že mať dokonale zachyteného každého gratulanta, ako gratuluje neveste aj ženíchovi je nielen nereálne, ale aj nepotrebné.

Kým sa všetci hostia presunuli pred sálu, mal som trochu času nafotiť stoly a pár detailov, ktoré mám tak rád.

8_15_16_38_0339

Veľmi sa teším z tanierovky.

8_15_06_38_0330

Prípitok som však nemohol nafotiť tak, ako som chcel. Chcel som fotiť spoza chrbtov mladomanželov, aby bolo pekne zaostrené na kňaza, ktorý prípitok prednášal. No nedalo sa, pretože za manželmi už nebolo miesto. Tak som to spravil obrátene, fotil som spoza kňaza. Keďže ide o nábožných manželov a pred chvíľou sme sa spolu v aute modlili, urobil som aj detail na ruženec, ktorý mal kňaz okolo pása.

8_15_27_06_0433

Potom už nasledoval prvý tanec, do ktorého sa zapojili aj najmenší hostia, detičky. Žiadne cvičené choreografie, len čistá radosť a milota.

8_15_55_13_0468

Okolo pol piatej sme sa vybrali nafotiť pár potrétov. Bola zatiahnutá sivá obloha, chladno a dážď bol na spadnutie. Keď sme sa fotili pred takou alejou stromov, zrazu sa spomedzi mrakov vynorilo slnko, akoby vyšlo len pre nás.

8_17_10_53_0038

O pár minút bolo po ňom. Myslím, že celkom pekne ukáže aj silueta, kde sa dá vnímať dôvernosť manželov.

8_17_32_33_0067

Zvlášť sa mi páči nevesta so závojom. Takýto typ fotky asi nepristane každej neveste, ale zdá sa mi, že Ivanu vystihuje veľmi dobre.

8_17_24_35_0059

Do sály sme sa vrátili asi po hodine a štvrť. Takto sa nám podarilo fotiť aj na prvej svadbe a urpednosťnoval by som to aj do budúcna. Naozaj je vtedy krajšie svetlo ako na poludnie, človek sa tak nepotí, neleskne, nežmúri a hostia tú hodinku vydržia aj bez mladých.

Na nočné fotenie zábavy som mal pripravené dva blesky, ktoré som chcel odpaľovať bezdrôtovo, prípadne odrážať od stropu, ale nakoniec som ich nepoužil. Svetlo bolo vynikajúce, aj čo sa týka súvislosti pokrytia aj farebného spektra. Zdá sa, že sálu naprojektovali s ohľadom na fotenie a kamerovanie. Aj použité farby a materiály v interiéri boli veľmi príjemné. Naozaj radosť fotiť oproti sálam vymaľovaným na krikľavé farby (pardón, ale kto tie farby vyberá? :)).

8_23_42_54_0450

Veľmi pekný bol aj záver, keď mi nevesta navrhla tykanie a povedala, že je rada, že si našli nového priateľa. Viem, že živnostník sa z toho nenaje, ale takéto uznanie je krajšie ako peniaze :). Mimochodom, po zhliadnutí fotiek zhodnotila, že si zaslúžim viac – takto by to malo fungovať len v rozprávkach… Prvých 56 fotiek bolo hotových v pondelok večer, ďalších 16, ktoré prvú várku dopĺňajú, o deň neskôr. Tieto vystavujem aj do sveta – so súhlasom manželov.

Čo sa týka techniky, použité boli bezzrkadlovky Sony a6300 a a6000, objektívy Samyang 8/2.8 fisheye, Samyang 12/2, Sony 18-105/4, Sigma 19/2.8, Sony 35/1.8, Sony 50/1.8. Blesky nevyužité.

Bolo to príliš sladké? Bolo to oničom? Nie som si istý. Predpokladám, že niekoľko čitateľov som stratil kvôli slovám nábožný, modliť sa, kňaz, ruženec. Ale nebojme sa byť sami sebou, nehrajme sa na niekoho, kým nie sme a nechajme aj iných, aby boli sami sebou – možno sa nejaká rozprávka zmení na skutočnosť :).

Článok je publikovaný aj na ePhoto.sk.