Sony a6000, a6300 a a6500

a6000

Sony a6000 je naozaj dobrý a mimoriadne schopný fotoaparát. Oproti predchodcovi NEX6 má veľmi výrazne vylepšené hybridné zaostrovanie (179 zaostrovacích bodov, 92% pokrytie snímača), ktoré je rýchle (ako blesk), presné a veľmi spoľahlivé. S a6000 a NEX6 som nafotil prvú svadbu (http://jozeftimulak.com/2016/08/08/foteni-prvej-svadby/) a nemal som žiadne problémy s ostrením – ani s rýchlosťou, ani s presnosťou.

Oproti NEX6, ktorý pôsobil naozaj veľmi decentne a nadčasovo sa pri a6000 trošku šetrilo. Telo je z hladkého, trochu lesklého plastu, ktorý zdiaľky vyzerá elegantne, ale pri detailnejšom porovnaní s a6300 pôsobí trochu lacno.

Hľadáčik má síce menšie rozlíšenie ako ten na NEX6, no napriek tomu sa s ním pracuje lepšie, lebo je svetlejší a lepšie podáva farby.

Niektoré recenzie vyčítajú foťáku malé tlačidla, málo otočných voličov a zle dostupné tlačidlo nahrávania videa.

Zdá sa mi, že to môže vadiť len starším zrkadlovkárom, ktorí sú na objem, hmotnosť, surovú mechanickú odozvu a možno aj vôňu oleja zvyknutí (narážam na staré mechanické prístroje, pri ktorých začínali). Pre bežného používateľa, ktorý má mobil, kompakt alebo ultrazoom, toto nebude žiadny problém. Trochu súcitím s inžiniermi Sony. Tí boli kritizovaní najprv za to, že tlačidlo nahrávania bolo na starších NEXoch dostupné tak jednoducho, že ho ľudia stláčali neúmyselne. Tak ho umiestnili tak na boko/zadok a zapustili. Teraz sa vraj stláča tak ťažko, že niektorí ho údajne nevedia stlačiť vôbec. Ale ľudia sú rôzni. Alebo ich zvyky a priority.

a6300

Po pvej svadbe som vedel, že sa musím zbaviť verného, ale starnúceho kamaráta NEX6. Vadilo mi, že v manuálnom režime nemal ISO Auto a dali sa navoliť len celé hodnoty ako ISO100, 200, 400, 800, 1600, 3200, 6400, …. Tiež sa mi vidí, že podexponuvával. Teda on naozaj robil tmavšie fotky ako a6000, asi tak o 0,7 EV, čo je dosť. Aj farby renderoval ináč, raz boli fotky viac do zelena, raz do fialova, vyváženie bielej bolo stále príliš teplé. No skrátka, obraz z a6000 je brilantnejší a presnejší. A tak som uvažoval, že si kúpim druhú a6000. Medzitým ale vyšla a6300 a najviac ma lákalo tiché fotenie (fotím dosť veľa v kostole). Tiež ma lákalo odolnejšie telo s lepším gripom a nižší šum od ISO3200 nahor (asi o 0,7 až 1 EV, a to je skutočná sila). A tak som ho po niekoľkotýždňovom rozmýšľaní objednal. Stál 2x toľko ako a6000, ale zistil som, že právom. Veľmi sa z neho teším.

Telo je oproti a6000 namakané, tučnejšie, tuhšie, trochu ťažšie (404 gramov namiesto 344), nepôsobí lacno, bajonet je posilnený. Aj s väčším objektívom (SELP 18-105/4) sa drží lepšie a istejšie, do ruky ho vždy beriem rád.

Autofokus (425 zaostrovacích bodov po celej ploche snímača) je vylepšený takmer k dokonalosti. Nové sledovanie objektu funguje tak dobre, že takmer nepotrebujem meniť ostriaci bod. Zvolím si povedzme stredný (alebo hociktorý), zaostrím na subjekt a malé zelené štvorčeky ho začnú sledovať, ako také včeličky. Potom rýchlo prekomponujem a včeličky sa stále držia subjektu. Zriedka sa stane, že včeličky odletia a prichytia sa na iný objekt, ale je to skôr výnimočné.

Peknou funkciou je zaostrenie na oko, funguje naozaj spoľahlivo, takže zase odpadá dôvod meniť ostriaci bod. Fotoaparát sám rozpozná tvár, v nej najbližšie oko a na to zaostrí. Toto všetko funguje aj v tmavom interiéri.

Na tele pribudla páčka, ktorá sa dá preprogramovať. Prepínaním páčky sa nevyvoláva žiadna akcia, len mení význam tlačidla uprostred nej. V hornej polohe môže mať jeden význam, v dolnej iný.

So životnosťou batérií som nemal problém ani na a6000, ale zdá sa mi, že na a6300 je o trochu lepšia. Na celodenné fotenie som spotreboval 4-5 batérií. Oproti zrkadlovke je to veľa, ale vymeniť batériu naozaj nie je nič tragické, stačí ustriehnuť, keď sa blíži k vybitému stavu.

Hľadáčik je vylepšený – má vyššie rozlíšenie a možnosť prekresľovania 60- alebo 120-krát za sekundu. Pri 120 Hz je úchvatný, i keď mne kvôli okuliarom lepšie vyhovuje fotiť cez displej.

Keby som na a6300 mohol niečo vylepšiť, pridal by som tlačidlo na prepínanie medzi displejom a hľadáčikom. Automatické prepínanie funguje spoľahlivo, ale hľadáčik sa aktivuje aj keď nechcem, napr. keď popred hľadáčik visí popruh alebo držím foťák príliš blízko tela. Ručné prepnutie cez hlavné menu je zdĺhavé. Priznávam, mal by som sa nabifliť, v ktorej záložke sa nachádza. Hoci nechcem kritizovať toľkokrát kritizované rozloženie menu, naozaj mi logika mnohokrát uniká. Podobne je na tom aj nastavenie jasu displeja/hľadáčika, ktoré sa nastavuje úplne inde. Tlačidielko by veľmi bodlo napr. pri východe mladomanželov z kostola vonku. V danej cenovej hladine by už teoreticky mohli byť dva sloty na 2 SD karty a USB3. A ešte jedna vec, pre fotenie svetelnými objektívmi za slnečného dňa by bodol čas uzávierky 1/8000, aspoň pri čisto elektronickom (tichom) snímaní. To by asi šlo aj novým firmvérom.

a6500

Časom som zistil, že rád fotím na dlhšie ohniská. Objektív SEL 50/1.8 s optickou stabilizáciou je výborný, ale často prikrátky. Sigma 60/2.8 ma neoslovila, lebo je len o trochu dlhšia, ale zase tmavšia a bez stabilizácie. SELP 18-105/4 je drahokam, ale na fotenie v interiéri príliš tmavý. Narazil som na Sigmu 50-100/1.8, kde ma zamrzelo, že nemá stabilizáciu. Tak som sa rozhodol, že si objednám a6500, ktorá ma stabilizovaný čip.

Telo pôsobí rovnocenne s a6300, teda je skutočne mocné, grip je ešte o trochu vylepšený, premiestnilo sa jedno tlačidlo (C1) a pribudlo nové (C2 na vrchu, pričom bývalé C2 je teraz C3).

Všetky tlačidlá sú veľmi mierne vynovené, sú viac vypuklé, zaguľatené a na dotyk pôsobia pogumovane. Sony vyšlo v ústrety tým, ktorým vadili príliš zapustené a nevýrazné tlačidlá (mne sa aj tie staršie zdali bezchybné).

Ďalší veľký benefit je dotykový displej. Všade v recenziách tvrdia, že má oneskorenú reakciu a funkcionalita je nezrelá. No, nezrelá je, to je pravda. Dotykom sa dá nastaviť len zaostrovací bod a v režime prezerania sa dá fotka zväčšiť (dvojitým ťuknutím, nie gestom pinch dvomi prstami) a posúvať. Displej je kapacitný, teda by mal podporovať viacero dotykov. Preto dúfam, že v novom firmvéri sa doplní možnosť ovládania menu a typické gestá, na aké sme zvyknutí zo smartfónov.

Zaostrovací bod sa dá pri fotení cez displej nastaviť dvomi spôsobmi: ťahaním bodu, čo je dosť spomalené, ale hlavne prerušované, a teda prakticky nepoužiteľné. Na druhej strane, v tomto režime nemá veľký zmysel bod ťahať, stačí jedno ťuknutie. Pri jednom ťuknutí to funguje zázračne dobre. Či ťuknem len bruškom ukazováka alebo celým palcom, funguje to ihneď a presne. Pri fotení cez hľadáčik sa to komplikuje – hlavne nastavenie v menu. Vtedy totiž displej funguje ako trackpad. Šúchaním prsta po displeji môžete posúvať bod, podobne ako pri trackpade na notebooku. Znovu, má to meškanie. Ďalšou komplikáciou je, že sa nosom dotýkate displeja. Aby to nespôsobovalo nechcenú zmenu bodu, dá sa v menu nastaviť, že na ovládanie sa použije len pravá polovica alebo štvrtina displeja. Na môj vkus je to trochu ťažkopádne a pri rýchlej potrebe zmeniť toto nastavenie ste nahratí.

Pri praktickom fotení som si viackrát ostriaci bod zmenil neúmyselne – buď, keď som klikol na tlačidlo Menu, ktoré je pomerne blízko displeja, alebo keď som chcel vyklopiť/zaklopiť displej. Na druhej strane, ak je nastavenie bodu vecou jedného ťuknutia, dá sa to veľmi rýchlo nastaviť znovu. Ináč je také fotenie návykové. Ľavou rukou podopierate objektív, v pravej máte grip, ukazovák na spúšti a palcom len ťuknete na displej. Fantázia, takto to mohlo fungovať odkedy sme si zvykli na šúchacie telefóny. Pre istotu, dá sa to aj bez toho, to je jasné, ale s touto funkciou je fotenie ľahšie a rýchlejšie (čo zas nepoteší všetkých).

Nové menu pre mňa veľkým bonusom nie je. Možno je o trochu lepšie ako to v a6300, ale nie o veľa – povedal by som, že zanedbateľne. Radšej by som mal v oboch rovnaké. Zmenili sa aj dvierka priestoru pre batériu a SD kartu. Pre mňa je to zase zanedbateľné vylepšenie (alebo daň za nový tvar gripu), ktoré len prehĺbuje rozdiel oproti a6300. Chcem vymeniť batériu, podvedome siahnem na uvoľňovacie tlačidlo a ono tam nie je – ahá, na a6500 je tlačidlo iné, musím foťák otočiť hore nohami, pozrieť sa a zvykať si. Pri práci s oboma telami som sa prichytil, že som si musel prečítať nápis na hornom paneli, aby som vedel, ktorý mám práve v ruke, kde mám tlačidlo C1, či môžem ťuknúť na displej a podobne :). Ale to nič, zvyknem si, sú to len drobné detaily.

Obrazová kvalita by mala byť rovnaká ako pri a6300, keďže používajú rovnaký snímač. Podľa DxOMark vychádza šum o trochu horšie (1405 ISO) ako pri a6300 (1437 ISO), ale nepripisujem tomu žiadnu praktickú váhu. Rozdiel okom nikto neuvidí.

Pre niekoho môže byť prínosom aj prakticky neobmedzený buffer a možnosť prezerať fotky už počas toho, ako sa zapisujú na kartu. U starších modelov a6300 a a6000 to nešlo, bolo potrebné počkať, kým sa zapíšu všetky fotky z buffera.

Účinok stabilizácie čipu plánujem zhodnotiť v ďalšom článku – chcem spísať skúsenosti so zostavou a6500 + Sigma 50-100/1.8 cez adaptér Sigma MC 11.

Záver

Sony a6000 je naozaj dobrý foťák. Sony a6300 je dokonalý. Sony a6500 je to isté, ale umožňuje mi použiť dlhý objektív bez stabilizácie. Ako bonus mám dotykové ostrenie, ktoré po krátkom nácviku uľahčuje život.

Som zvedavý, čo bude ďalej. Budeme mať o pár mesiacov a6700 kde bude znovu zmenené menu, rozmiestnenie tlačidiel a bude stáť 2500 eúr? Mali s a6500 ešte počkať? Neviem, mne bodla kvôli stabilizácii čipu.

A čo bude so starnúcou a6000? Ja by som ju odporúčal všetkým, ktorí chcú prejsť z kompaktu alebo ultrazoomu na poriadnu kvalitu fotiek, hľadajú niečo malé, ľahké, prenosné a nie príliš drahé. Myslím, že si s ním užijete viac radosti ako so zrkadlovkou podobnej ceny.

Článok je publikovaný aj na ePhoto.sk.